Ako čas postupuje, technika sa zlepšuje a tepelné čerpadlá sú tichšie a tichšie. Problém je, že ľudia budú vždy kupovať lacnejšie spotrebiče a tie nebudú nikdy také dobré ako tie drahé. V skratke – tepelné čerpadlá vydávajú hluk. Dokonca okolo 50 decibelov, čo je úroveň ako keď sedíte na obed na terase v centre mesta. Počujete všetko.
Ešte horšie môžu byť vibrácie, lebo to je vlastné séria fyzických miniotrasov. Nejeden vlastník TČ, ktorý sa rozhodol umiestniť si ho na strechu, trpko zaplakal. Na zmiernenie vibrácií používame rôzne podložky (moderne nazývané silentbloky), ale nemusí to byť stopercentnné riešenie. Stabilné, odpružené čerpadlo, ku ktorému sa dá kedykoľvek dostať – to je náš cieľ. Ako TČ teda umiestniť?
Nedávajte ho blízko chodníka, aby ste do neho nehrkali počas práce. Nie je dobré vešať ho na konzoly na stenu (je pomerne ťažké), je lepšie umiestniť tepelné čerpadlo na zem, na betón, na pružné a mechanický pohyb absorbujúce podložky..
Berme do úvahy susedov. Tí môžu byť najväčší problém – nemajú povinnosť počúvať hluk. Nezhoršujme si susedské vzťahy. Nechajme naše hlučné spotreby ďalej od plota. Ale myslíme aj na vlastný spánok a na vlastné obývacie izby a spálne.
Vonkajšiu jednotku tepelného čerpadla umiestňujeme na náveternú stranu stavby – poprípade inak zakryté miesto, chránené pred vetrom. Neustály vietor by mohol časom čerpadlo uvoľnovať, a nie je dobré, keby vetrák musel čeliť odporu. Ochrana pred dažďom a snehom (trebárs formou striešky) je teda ďalšia logická vec. V blízkosti nesmú byť ohniská (trebárs vonkajšie krby), ale ani cesta s premávkou. Ani priame slnko nerobí technike dobre – a padajú konáre, či rozpínajúce sa kríky tiež.
Čerpadlo, ktoré vymieňa teplo zo vzduchu musí byť dobre prístupné…. A kvôli servisu vlastné každé čerpadlo, aj to zemné alebo v studni.
