Tvrdenie, že spiace dieťa by ste nemali nikdy budiť je 100% mýtus. Áno, spánok je pre maličký organizmus nezameniteľnou dodávkou sily (a pre rodiča chvíľka na upratovanie, šlofík či skontrolovanie e-mailov), no napriek tomu, by mal byť prvoradý režim, ktorý si dieťa prirodzene osvojuje. Ten občas vyžaduje vytrhnutie detskej mysle z ríše snov, čo by ste mali robiť veľmi šetrne.
Hlavná zásada – pomaly a jemne!
Platí pre každý spôsob zobudenia, pričom nezáleží či je miestom sladkých snov autosedačka alebo detská postieľka. Nervový systém dieťatka je oveľa citlivejší a reaktívnejší než systém dospelého človeka. Niektorých drobcov malé výtlky na cestách v aute uspávajú, iných budia, preto aj na samotné prebudenie niekedy stačí malý pohyb a inokedy ste nútení k intenzívnejším praktikám.
Stačí si vybrať
Na začiatok skúste prejsť po izbe, kde vaša ratolesť spí (môžete aj dupať). Ak sa nič nestane, vyskúšajte počuteľne zavrieť dvere, nebúchajte však nimi. Môžete drobca začať hladkať po chrbte alebo po rúčke. Ak nezaberie ani jedna z týchto metód, začínate pridávať hlas. Vždy iba šepot, až po pár minútach bez reakcie skúste hlas zvýšiť. Veľmi zradným miestom na spánok sú autosedačky, kde dieťa zaspí pri dlhšej ceste autom. Zobudiť ho šetrným spôsobom je veľmi náročné, nakoľko si vyžaduje odstrojenie, no nič iné vám vtedy, bohužiaľ, nezostáva.
Problémy?
Ťažkosti s prebúdzaním nie sú ničím výnimočným. Stáva sa, že dieťatko zostane po zobudení naštvané, ďalej ospalé a umrnčané. Keď sa tento scenár opakuje, bude lepšie vymyslieť inú stratégiu, ktorá nezahŕňa prebúdzanie. Vyšší úspech možno malo zaznamenáte pri pravidelne plánovaných šlofíkoch počas dňa alebo ak zavediete skorší čas nočného spánku.
